Netreba sa príliš rozpisovať o tom, aká je naša spoločnosť rozdelená. Jej chovanie je charakterizované negativizmom a zlou atmosférou. Vládne v nej nevraživosť, nedôvera, strach z budúcnosti. Kedysi ľudia neradi odchádzali do dôchodku, boli smutní, že opúšťajú kolektív a prácu, v ktorých strávili mnohokrát celý produktívny život, dnes sa ho nemôžu dočkať. Zároveň majú obavu, či z neho vyžijú. Kedysi rodičia hovorili: „ Pracujeme, aby sa naše deti mali lepšie“. Dnes hovoria: „ My už nejako dožijeme, ale čo naše deti“. Perspektíva pokračovania rodu vystriedala obavu oň.
Príčinu tejto skutočnosti vidím v tom, že sme sa vzdali našej slovenskej kultúry a prijali sme kultúru peňazí, ktorá prišla zo západu.
Kultúra nášho národa sa vytvárala mnoho storočí. Koľko sily a odolnosti preukázali naši predkovia. Boli utláčaní Frankami, Avarmi, Tatarmi i Turkami, Maďarmi a Nemcami. Napriek tomu dokázali prežiť. Malý odolný národ. Vytvoril si vlastný jazyk a vlastné písmo, čo sa nepodarilo oveľa väčším národom. Kultúra nášho národa tvorí nevyčerpateľný zdroj inšpirácie pre život dnešnej generácie. My sme sa tohto zdroja a tejto inšpirácie jednoducho vzdali. Zabudli sme na múdrosť našich predkov , zabudli sme ju používať. Odkaz našich predkov je inšpiratívny aj dnes, v čase 21. storočia. Podľahli sme bôžikovi peňazí a materiálneho bohatstva. Tento stav je príčinou našej dnešnej spoločenskej biedy.
Vrátiť do nášho života kultúru a odkaz nášho národa, ktorý žije pod Tatrami viac, ako tisíc rokov a používať ju a následne odovzdať ďalším generáciám je najdôležitejší počin našej spoločnosti. V opačnom prípade hrozí, že sa ako národ rozplynieme v čase a priestore.